Historici veria, že Machu Picchu bolo sčasti vybudované Inkským vládcom Pachacutec. Mesto bolo založené okolo roku 1450 a 100 rokov po vybudovaní bolo opustené, približne v rovnakom čase kedy Španieli začali obsadzovať Južnú Ameriku. Kolonialisti sa však do mesta nikdy nedostali a nikto nevie prečo bolo mesto opustené. Možnými dôvodmi sú, že obyvateľov postihla kiahňová epidémia, občianska vojna alebo mali nedostatok vody.
Znovuobjavenie Inkského mesta
Machu Picchu bolo znovuobjavené americkým archeológom z Yale University v roku 1911. Hiram Bingham prišiel do Peru za účelom objavenia iného strateného mesta, Vilcabamba. Univerzitná expedícia ho však priviedla do Aguas Calientes pod Machu Picchu, kde stretol miestneho farmára, ktorý mu povedal o meste.
Farmári toto miesto nazývali “starý vrch”, čo v preklade z kečuánskeho jazyka znamená Machu Picchu. Len 11 ročný syn farmára zaviedol archeológa na horu, Huayna Picchu, odkiaľ prvýkrát uvidel ruiny Machu Picchu.
Väčšina ruín bola však pokrytá vegetáciou, ktorá tam rástla posledných 500 rokov. Napriek tomu bolo jasne vidno pôdorys ruín. Celému tímu trvalo asi štyri mesiace kým ruiny vyčistili. Okrem toho, neskôr museli bojovať s čistením kameňov od grafitov, ktoré tam načarbali miestni.
Expedícia trvala do roku 1912, no keď sa Bingham v roku 1915 vrátil, väčšina ruín bola znovu zarastená a na niektorých miestach behali prasatá. Taktiež je známe, že pred Binghamom mesto objavili aj iní misionári, ale pravdepodobne ho nepovažovali za tak hodnotné. O dva roky neskôr o Machu Picchu napísal Bingham prvýkrát v National Geographic.
Storočný spor
Bingham v rámci špeciálneho povolenia odniesol z miesta okolo 5,000 artefaktov do univerzity Yale na bližšie preskúmanie. Peruánska vláda ich Američanom požičala za účelom dôkladného preskúmania a stanovenia dátumu vrátenia. Univerzita nakoniec požiadala o predĺženie, no artefakty do stanoveného dátumu nevrátila. Po prvej svetovej vojne Američania vrátili niektoré artefakty, no Peruánskej vláde stále chýbala väčšina z nich.
Po zmene vlády v Peru sa situácia začala vyhrocovať do konfliktu. V roku 2008 dala univerzita Peru možnosť pozrieť si kolekciu, no vláda to odmietla a vyhrážala sa súdnym procesom. Peruánska vláda nakoniec v tom istom roku začala súdny proces a žiadala Baracka Obamu o vrátenie všetkých artefaktov do vlasti. Na základe inventúry sa zistilo, že 46,332 kusov bolo držaných nelegálne. Univerzita hovorí, že išlo o nedorozumenie. Keď sa prípad dostal pred Americký súd, univerzita deklarovala, že Peru čakalo príliš dlho, kým začalo súdny proces. Yale bola obvinená z trestného činu na peruánskom súde.
Rozbehla sa veľká kampaň. Dokonca aj Peruánci, ktorí bežali maratón v New Yorku, mali na tričkách napísané: ,,Yale, vráť Peru artefakty z Machu Picchu.” Nakoniec sa univerzita rozhodla vrátiť všetko späť. Peruánsky prezident uviedol rok 2011 ako časové ultimátum pre vrátenie všetkých artefaktov, ktoré partia Peru.
Nakoniec sa do Peru dostavilo okolo 4,849 kusov, ktoré obsahovali vázy, pozostatky kostí či úžitkové predmety. Okolo 360 kusov, ktoré boli v dobrej kvalite, sa teraz nachádza v Múzeu Machu Picchu (Casa Concha) v Cuscu a zvyšok je v Národnej univerzite San Antonio de Abad del Cusco. Táto a univerzita v Yale sa dohodli na dlhodobej spolupráci.
Bingham v tom čase povedal, že ponechanie artefaktov peruánskemu politickému systému by bolo znepokojujúce. Peru nemalo dostatočný počet skúsených archeológov ani primerané priestory na uskladnenie. Preto žiadala univerzita v Yale o držanie kúskov, ktoré nie sú vhodné na vystavenie v múzeu až 99 rokov. Univerzita takisto žiadala o vytvorenie bezpečnostných a technologických podmienok pre vystaviteľné kúsky predtým ako ich vráti do Peru. Bohužiaľ, v Peru sa v minulosti stratilo, ukradlo a nesprávne skladovalo veľké množstvo archeologických nálezov.
Yaleská univerzita počas tohto obdobia pripravila obrovské množstvo štúdií. Vďaka stále novším technológiám dostupným v USA sa dokonca podarilo vyvrátiť aj niektoré Binghamové teórie. No keď sa v roku 2008 začal súdny proces, práca sa skomplikovala. Výskumníci z univerzity Yale sa preto spojili s peruánskym archeológom a univerzitou v Cuscu, a dohodli sa na spolupráci.
Niektoré zdroje tvrdia, že Binghamova osobná zbierka z Machu Picchu bola pravdepodobne celkom jednoduchá a neobsahovala zlato ani striebro a všetky cennosti si zobrali zo sebou obyvatelia Machu Picchu, keď ho opustili.
Niektorí historici však tvrdia, že v Yaleskej univerzite zostalo stále niekoľko artefaktov, ktoré sa nikdy nevrátia späť. Univerzita nemusí vrátiť objekty, ktoré Bingham nelegálne kúpil od obchodníkov v Peru. Historici však tvrdia, že Bingham prepašoval niektoré objekty domov a niekoľko tiež poslal do USA pod pseudonymom. Keď peruánsky archeológ navštívil Yaleskú univerzitu, v Binghamovej zbierke našiel artefakty z univerzitnej kolekcie.
Peruánci majú na to tiež svoj názor. Sú presvedčení, že bolo ukradnutých mnoho zlatých objektov. Existujú dve verzie týchto udalostí. Prvá, tá oficiálna, zobrazuje Binghama ako objaviteľa strateného mesta a hrdinu, ktorý sa zaslúžil o veľký prínos do svetovej archeológie. No tá druhá, hovorí, že bol pašerák a tie najcennejšie artefakty, nielen z Machu Picchu, si zobral pre seba. Celý spor si taktiež môžeš prečítať tu.
Ako sa Machu Picchu stalo nakoniec tak populárne?
Po tom čo Bingham objavil Machu Picchu, napísal knihu Stratené mesto Inkov, ktorá sa ihneď stala populárnou. Popularite napomohol aj spomínaný článok v National Geographic. V roku 1981 bolo Machu Picchu vyhlásené za Kultúrne dedičstvo národa a v roku 1983 sa zaradilo do UNESCO. Stratené mesto Inkov bolo v roku 2007 vyhlásené za jeden z nových svetových divov a odvtedy sa oň začalo zaujímať čoraz viac turistov. To sa po čase “vymklo spod kontroly” a Peru dostalo varovanie z UNESCA, aby znížilo počet turistov. Na to Peru reagovalo nastavením maximálneho počtu turistov – 5,000 počas sezóny (o polovicu viac ako bolo odporúčané UNESCOm) a na Machu Picchu majú povolené byť ľudia maximálne 7 hodín.
Peruánska vláda má však ešte veľké plány s turistickou atrakciou. V dedinke Chinchero začala budovať medzinárodné letisko. UNESCO poslalo žiadosť o zváženie s tým, že ide o ohrozenie svetového dedičstva, no prezident napriek tomu trval na svojom rozhodnutí. Počas pandémie sa stavba dočasne pozastavila, ale skôr či neskôr tam bude možné prepravovať turistov a zjednodušiť im prístup na Machu Picchu.
Zaujímavosti
Pred znovuobjavením Machu Picchu žili na mieste rodiny, ktoré prišli o svoje domovy keď tam začal výskum Hiram Bingham so svojim tímom. Rodiny museli opustiť domovy, no, nikto im straty nepreplatil.
‚Rodina Binghamovej ženy je zakladateľom spoločnosti Tiffany & Co., ktorá okrem National Geographic tiež podporila expedície na Machu Picchu.
